Múzeum pianol Geelvinck
Komorné múzeum v Jordaane s viac ako tridsaťtisíc historickými hracími pásmi a samohrajúcimi klavírmi z začiatku dvadsiateho storočia.
Tento sprievodca múzeom Geelvinck Pianola v Amsterdame začína v newyorskom nahrávacom štúdiu roku 1916, kde španielsky skladateľ Enrique Granados nahral sériu pianolových pásov krátko po premiére svojej opery v Metropolitnej opere — nahrávok, ktoré sa ukázali byť jeho poslednými pred osudnou spiatočnou plavbou trajektom domov. Sprievodca sleduje vzostup pianoly ako dominantnej poslucháčskej technológie tej doby, keď vlastné pásy nahrávali skladatelia od Stravinského po Debussyho. Múzeum, sídliace v bývalej policajnej stanici štvrte Jordaan, uchováva vyše tridsaťtisíc takýchto papierových pásov, z ktorých každý čaká na opätovné uvedenie do pohybu.
Audiosprievodcov píše a nahovára umelá inteligencia.